Na úvodnej stránke o výžive sme rozdelili zeleninu na škrobovú a neškrobovú. Niekomu sa toto rozdelenie môže zdať nezvyčajné. V tomto článku sa dozviete, prečo je dôležité vedieť, ktoré rastliny sú škrobové a ktoré neškrobové.

Tradičná strava a história výživy

Základ tradičnej stravy v rôznych oblastiach sveta tvoria škrobové rastliny. Napríklad v Ázii je to ryža, v Severnej Amerike zemiaky, v Strednej Amerike kukurica, v Európe obilniny. V iných častiach sveta sú to ďalej sladké zemiaky, strukoviny alebo jačmeň. Keď sa pozrieme do histórie na úspešné civilizácie, zistíme, že väčšinu kalórií ľudia získavali zo škrobových rastlín. V Číne, Japonsku a ostatných ázijských krajinách to bola najmä ryža, sladké zemiaky a pohánka. Základ stravy Inkov v Južnej Amerike tvorili zemiaky. Májovia a Aztékovia boli známi ako “ľudia kukurice”. Strava Egypťanov bola založená na pšenici. Základ stravy úspešných civilizácií počas histórie ľudstva tvorilo 6 plodín bohatých na škroby: jačmeň, kukurica, pšeno, zemiaky, ryža a pšenica.

Pre veľkú väčšinu ľudí takto vyzerala strava tisíce rokov. Až v druhej polovici 19. storočia (vďaka priemyselnej revolúcii), a potom najmä v druhej polovici 20. storočia, po druhej svetovej vojne, začala byť strava bohatá na mäso a mliečne výrobky dostupná miliónom ľudí. Tento krátky, 50-70 ročný experiment s nadbytkom živočíšnej stravy nás ročne stojí milióny zbytočných životov a obrovské finančné prostriedky v miliardách EUR, ktoré vynakladáme na boj s civilizačnými ochoreniami. Predtým boli tieto ochorenia ako (srdcovocievne ochorenia, rakovina, cukrovka alebo obezita) známe ako “choroby kráľov”, ktorých strava bola bohatá na živočíšne potraviny a bola dostupná len úzkej skupine najbohatších ľudí, cirkvi a vládnucej aristokracii. Dnes sme už ale zabudli, že to, čo živilo väčšinu ľudí tisíce rokov, boli práve škroby.

Čo sú škroby?

Rastliny využívajú vodu, oxid uhličitý a energiu slnka na to, aby vďaka fotosyntéze vytvárali sacharidy. Najjednoduchší sacharid sa nazýva glukóza. V koreňoch, listoch, kvetoch a semenách rastlín sa jednoduché sacharidy zhlukujú a vytvárajú zložitejšie formy, ktoré nazývame komplexné alebo zložené sacharidy, alebo polysacharidy. Komplexné sacharidy využívajú rastliny ako svoj primárny zdroj energie napríklad počas zimy. Vysoká koncentrácia komplexných sacharidov v rastlinách je rovnako výborným zdrojom energie aj pre človeka.

Ktoré rastliny sú škrobové a ktoré neškrobové?

Všetky rastliny obsahujú škroby, ale niektoré ich obsahujú viac a iné menej. Základnou úlohou škrobov v rastlinách je uchovať energiu na obdobia nedostatku napríklad počas sucha alebo v zimnom období. Preto jednoduchý trik, ako rozlíšiť škrobové a neškrobové rastliny je uvedomiť si, ako dlho môžeme danú rastlinnú potravinu uskladniť.

Rastlinné potraviny s vyšším obsahom škrobov sú trvanlivejšie (napríklad obilie, strukoviny, zemiaky, tekvica hokkaido alebo mrkva) a vydržia nám uskladnené aj mesiace. Naopak väčšina rastlinných potravín s nižším obsahom škrobov (napríklad ovocie, paradajky, papriky, cukiny, uhorky, zelená listová zelenina) vydržia uskladnené zopár dni a omnoho rýchlejšie podliehajú skaze.

Prečo by škroby mali tvoriť základ stravy človeka?

Určite to poznáte. Keď sa najete ovocia alebo zeleninového šalátu z rajčín, paprík, uhoriek a špenátu, pocit zasýtenia vám nevydrží dlho a rýchlo vyhladnete. Je to tak práve preto, lebo tieto rastliny obsahujú menej škrobov, teda menej komplexných sacharidov. Neškrobové rastliny obsahujú jednoduché, rýchlo stráviteľné sacharidy (ovocie) a veľa vody (ovocie a neškrobová zelenina) a preto po ich konzumácii opäť rýchlo vyhladnete.

Naopak počas trávenia škrobových rastlín sa komplexné sacharidy rozkladajú na jednoduché sacharidy postupne a rovnako postupne sa uvoľňujú do krvi najčastejšie vo forme glukózy. Preto pocit zasýtenia škrobmi trvá podstatne dlhšie, až niekoľko hodín.

Celkovo rastliny bohaté na škroby sú kaloricky hustejšie, to znamená, že obsahujú viac kalórií na rovnaké množstvo jedla ako rastliny neškrobové a dodávajú nášmu telu dostatok energie pre zdravý a aktívny život.

Záver

Škrobové rastliny majú v celorastlinnej strave dôležitú úlohu ako hlavný zdroj energie. Ak rastlinná strava neobsahuje dostatok škrobov a je založená prevažne na šalátoch, zelenine a ovocí, tak nebude obsahovať ani dostatok kalórií a po určitom období na takejto strave budete cítiť únavu a hlad. Neškrobové rastliny sú samozrejme veľmi zdravé a je dôležité ich zaraďovať do stravy, ale sami o sebe vám nedodajú dostatok energie. Preto je dôležité, aby základ celorastlinnej stravy tvorili rastliny bohaté na škroby.

Škrobové rastliny

Škrobové rastliny sú ideálnym zdrojom energie v ľudskej strave.

Obilniny

jačmen, raž, pšenica, špalda, pohánka, kukurica, ovos, cirok, ryža

Strukoviny

fazuľa, šošovica, hrášok, cícer

Tekvice

tekvica hokkaido, tekvica na pečenie

Zemiaky

zemiaky (žlté, červené, ružové, biele)

Sladké zemiaky

sladké zemiaky (oranžové, fialové, biele)

Koreňová zelenina

koreň mrkvy, petržlenu a paštrnáku

Neškrobové rastliny

Neškrobové rastliny sú dôležitým zdrojom vitamínov, minerálov a fytonutrientov. Pri príprave stravy ich môžeme používať na dochucovanie jedál.

Zelená listová zelenina

špenát, rukola, polníček, šalát, rímsky šalát

Červená, žltá, zelená zelenina

paradajky, papriky, cukiny, uhorky, baklažán

Aromatické

cibuľa, cesnak, pór, stopkatý celer

Kapustovité

kapusta, kučeravý kel, ružičkový kel, brokolica, karfiól

Ovocie

jablká, hrušky, marhule, broskyne, slivky, melóny, banány, pomaračne, čučoriedky

Jedlé hríby

šampiňóny, hlíva, kuriatka a ostatné jedlé lesné hríby

Poznámka: V jednotlivých skupinách rastlín sa nachádza viac druhov rastlín, napríklad viac druhov ovocia. Tak isto vieme, že hríby sú samostatná ríša a nemali by byť zahrnuté medzi rastliny, ale pre jednoduchosť ich uvádzame medzi neškrobovými rastlinami.

Zdroje

  • The Starch Solution, John A. McDoughall, MD