Ktorý rizikový faktor je celosvetovo zodpovedný za najväčší počet úmrtí? Nie je to fajčenie. Ani vysoký krvný tlak. Je to zlé stravovanie.
„V mnohých krajinách zapríčiňuje nesprávne stravovanie viac úmrtí ako fajčenie tabaku alebo vysoký krvný tlak,“ hovorí Ashkan Afshin, odborný asistent v Inštitúte pre zdravotnícke metriky a hodnotenie pri Washingtonskej univerzite.
Problémom však nie je len to, že ľudia radšej siahnu po nezdravých alternatívach ako je červené mäso a sladené nápoje. Rovnako kritickým faktorom je podľa Afshina, hlavného autora 27-ročnej celosvetovej dietologickej analýzy uverejnenej v odbornom časopise Lancet, nedostatok zdravých potravín a veľké množstvo soli.
„Tradične sa diskusie o zdravom stravovaní zameriavali na zníženie príjmu nezdravých jedál. Avšak táto štúdia nám ukázala, že na populačnej úrovni je nedostatočné množstvo zdravých potravín dokonca dôležitejší faktor ako veľký príjem tých nezdravých,“ hovorí.
Podľa štúdie bolo v roku 2017 každé piate úmrtie na svete, čiže približne 11 miliónov úmrtí, spôsobené skôr príliš veľkým množstvom sodíka a nedostatkom celozrnných obilnín, ovocia, orechov a semienok ako transmastnými kyselinami, sladenými nápojmi a veľkou spotrebou červeného a spracovaného mäsa.
Vďaka obrovského rozsahu tejto štúdie môžu byť jej zistenia aplikované takpovediac na každého človeka bez ohľadu na to, kde žije, zdôrazňuje Andrew Reynolds, post-doktorand a výskumný pracovník z University of Otago na Novom Zélande.
„Výsledky štúdie v nasledujúcich rokoch pomôžu pri tvorbe správnych politík, ktoré ovplyvňujú dostupnosť potravín v západných krajinách, ich predaj a cenu,“ hovorí Reynolds.
Priveľa soli, málo celozrnných obilnín a ovocia
V analýze financovanej Nadáciou Billa & Melindy Gatesových sa Afshin a jeho kolegovia pozreli na 15 výživových rizikových faktorov a ich dopad na úmrtnosť a rôzne postihnutia. Veľký príjem nezdravého červeného a spracovaného mäsa, sladené nápoje, transmastné kyseliny a soľ – známe zdravotné riziká – porovnali s dopadmi stravy chudobnej na zdravé potraviny, medzi ktoré zaradili ovocie, zeleninu, celozrnné obilniny, mlieko, vápnik, orechy, semienka, vlákninu, strukoviny, omega-3 mastné kyseliny z morských plodov a polynenasýtené tuky, čo sú dobré tuky, ktoré sú napríklad v lososoch, rastlinných olejoch a niektorých semienkach a orechoch.
Okrem soli, ktorá zostala rizikovým faktorom v mnohých krajinách, sa ostatné tradične vnímané nezdravé potraviny ocitli na konci rebríčka rizikových faktorov.
V skutočnosti sa ukázalo, že v roku 2017 zomierali ľudia na nadmerný príjem soli, nedostatočnú konzumáciu celozrnných obilnín a ovocia. Tieto výsledky neovplyvnil ani rozdielny socioekonomický status v rôznych krajinách, vysvetľuje Afshin.
Analýza je súčasťou každoročnej správy Global Burden of Disease, ktorú pripravuje konzorcium tisícov výskumníkov, ktorí sa zaoberajú predčasnými úmrtiami a postihnutiami spôsobenými viac ako 350 typmi ochorení a zranení v 195 krajinách sveta.
V januári konzorcium publikovalo „stravovanie pre zdravú planétu“, v ktorom hovorí, že zníženie spotreby červeného mäsa a cukru o polovicu a väčší prijem ovocia, zeleniny a orechov by mohol zabrániť 11,6 miliónom úmrtí a to bez ničenia životného prostredia.
Podľa Afshina je táto štúdia „doteraz najkomplexnejšou analýzou zdravotných dopadov stravy“ a to aj napriek nedostatočným dátam z niektorých rozvojových krajín.
„Je to správne tvrdenie,“ hovorí Reynolds. „Štúdie zamerané na našu stravu sú publikované každý rok, no objem dát a globálny rozsah robí túto analýzu výnimočnou.“ Dodal, že vyhodnotenie jednotlivých rizík poskytuje tvorcom politík neoceniteľné informácie o stravovacích návykoch, na ktoré sa musíme zamerať.
Najnebezpečnejšia nie je obezita
V roku 2017 spôsobilo 10 miliónov úmrtí srdcovocievne ochorenia, rakovina bola zodpovedná za 913 tisíc úmrtí a cukrovka druhého typu mala na konte 339 tisíc životov. V tom istom roku spôsobili tieto tri rizikové faktory aj 66 percent všetkých postihnutí zapríčinených chronickými ochoreniami.
Zaujímavé je, že obezita sa neumiestnila na prvých troch priečkach, ale až ako šieste najväčšie zdravotné riziko.
Najvyšší počet úmrtí zapríčinených stravou zaznamenal Uzbekistan, nasledovaný Afganistanom, Marshallovými ostrovmi, Papuou Novou Guineou a Vanuatu. Najnižší počet mal Izrael, Francúzsko, Španielsko, Japonsko a Andorra.
Na rebríčku najnižšej úrovni úmrtí skončilo Spojené kráľovstvo 23., Írsko 24., Švédsko 25., pričom Spojené štáty až 43. a to po krajinách ako Rwanda a Nigéria (41. a 42 miesto). India je 118. a Čína 140.
Spracované obilniny namiesto celozrnných
Nedostatok celozrnných obilnín je najväčším rizikovým faktorom v krajinách ako Spojené štáty, India, Brazília, Pakistan, Nigéria, Rusko, Egypt, Nemecko, Irán a Turecko, pričom v mnohých iných štátoch sa umiestnil na druhom alebo treťom mieste. Neznamená to, že ľudia v týchto oblastiach by nejedli dostatok obilnín. Konzumujú však tie spracované, ktoré majú nízku výživovú hodnotu a zároveň môžu prispieť k nadmernému príjmu kalórií.
Reynolds, ktorý tento rok publikoval v odbornom časopise The Lancet štúdiu zameranú na dopady celozrnných potravín, varuje, že spotrebitelia si v dnešnej dobe kupujú veľké množstvo výrobkov nesprávne označených ako „celozrnné“.
„Celozrnné obilniny sú vo vysoko spracovaných produktoch, v rámci ktorých môžu byť najemno zomleté a ktoré navyše obsahujú pridaný sodík, cukor a nasýtené tuky,“ upozorňuje Reynolds. „Myslím si, že musíme tento rozdiel chápať a nemýliť si nedotknuté a minimálne spracované celozrnné obilniny s tým, čo je v dnešnej dobe mylne označené ako celozrnný výrobok.“
Celozrnný znamená, že obilnina alebo výrobok z nej obsahuje celé semeno danej rastliny, včítane obalu semena, klíčka a endospermu. Whole Grain Council poskytuje označenie, ktoré je momentálne dostupné v 54 krajinách, ktoré pomáha spotrebiteľom rozpoznať skutočné celozrnné produkty.
Kultúrne preferencie
Najväčším rizikovým faktorom v Číne, Japonsku, Indonézii a Thajsku bolo vysoké množstvo sodíka v strave. Spôsobujú to najmä extrémne presolené ryžové octy, omáčky a cestoviny používané v tradičných ázijských jedlách, hovorí Afshin.
Znamená to, že sa niektoré národy musia zmieriť s týmto rizikom? Nie nevyhnutne, myslí si Corinna Hawkesová, ktorá vedie Centrum pre potravinové politiky na Univerzite v Londýne.
„Každý, kto študuje históriu stravovania, vám potvrdí, že kultúrne preferencie sa časom menia,“ vysvetľuje Hawkesová, ktorá nebola súčasťou štúdie. „Menia sa. A áno, v tomto prípade, to bude zahŕňať aj kultúrnu zmenu.“
Naopak v Mexiku bol najrizikovejším faktorom nedostatok orechov a semienok, po čom nasledoval nedostatok zeleniny, celozrnných obilnín a ovocia v strave. Zároveň bolo jednou z mála krajín, kde sa nezdravé nápoje umiestnili pomerne vysoko, na piatom mieste. Nie je to spôsobené len kultúrnymi preferenciami pre sódy a domáce sladené nápoje nazývané aguas frescas, hovorí spoluautor Christian Razo, ale hlavne nedostatočným prístupom k čistej vode a dokonca aj k ovociu a zelenine.
„Nemáme prístup k čistej pitnej vode,“ vysvetľuje Razo, ktorý absolvoval doktorandské štúdium na Národnom inštitúte verejného zdravia v Mexiku.
„Ľudia si teda musia čistú vodu kupovať. No keď už za niečo majú dať svoje peniaze, tak uprednostňujú sódu,“ vysvetľuje. „Rovnako je jednoduchšie dostať sa k spracovaným potravinám ako k čerstvému ovociu a zelenine.“
Razo hovorí, že Mexiko je síce dôležitým producentom čerstvého ovocia a zeleniny, no kupujú si ich distribútori zo Spojených štátov a iných krajín. Ľudia v mexických mestách nemajú veľký prístup k cenovo prístupným čerstvým potravinám a nemajú ani možnosti, aby si ich vypestovali sami.
„Povzbudzujeme ľudí, aby nakupovali na miestnych trhoviskách, ale tie sú väčšinou drahšie,“ hovorí Razo. „Je veľmi ťažké konkurovať obrovským značkám, ktoré skupujú produkciu. Takže, áno, stojíme pred veľkou výzvou.“
Čo sa týka orechov a semienok, „ľudia si ich jednoducho nemôžu dovoliť, pretože sú príliš drahé,“ dodáva.
Čas konať
Tvorcovia politík reagovali na štúdiu s výzvou k činom.
„Nezdravá strava je najväčším rizikovým faktorom v Global Burden of Disease. Relatívna dôležitosť tohto faktoru narastá a vyžaduje si okamžitú pozornosť,“ hovorí Francesco Branca, riaditeľ Oddelenia pre výživu pre zdravie a rozvoj pri Svetovej zdravotníckej organizácii.
„Verejnosť musí byť oboznámená s kritickou súvislosťou medzi stravou a zdravím a žiadať si kroky, ktoré by prispeli k zlepšeniu prístupu a cenovej dostupnosti potravín, ktoré prispievajú k zdravej strave,“ upozorňuje Branca. „Valné zhromaždenie OSN už zvážilo potrebu vyzvať k činom a vyhlásilo roky 2016 až 2025 za Dekádu OSN pre opatrenia vo výžive a požiadalo vlády, aby sa prihlásili k patričným záväzkom.“
To si bude vyžadovať koordinované úsilie medzi verejnými tvorcami politík, producentami potravín, obchodníkmi a distribútormi, čo bude významný a veľký čin, povedala Hawkesová.
Návrat k celozrnným potravinám si bude napríklad vyžadovať kompletnú zmenu v ekonomike potravinárskej výroby a distribúcie, vysvetľuje.
„Rafinovanie obilnín je vysoko rentabilné,“ objasňuje Hawkesová. „Vezmite si napríklad kukuricu. Môžete ju rafinovať a vytvoriť viacero produktov: zvieracie krmivo, rôzne múky alebo fruktózový sirup. A to som menovala len tri. Spracovatelia vďaka rafinovaniu vytvárajú rôznorodé hodnotové toky.“
„Ak teda vyhlásime: ´Produkujme kukuricu na výrobu jedného produktu,´ potom nevyhnutne potrebujeme komunikovať s priemyslom, aby sme zistili, kde chýbajú investície a ako by sme mohli zmeniť súčasný systém. Bola by to skutočne obrovská zmena.“
Hawkesová sa však nevzdáva nádeje. „Keď som pred dvadsiatimi rokmi vstúpila do miestnosti plnej legislatívcov z oblasti globálneho zdravia a zmienila som sa o dôležitosti stravy, všetci ma odstrčili do kúta. Keď vstúpim do takej miestnosti teraz, berú ma vážne.“
Viac informácii o tejto veľkej dietologickej štúdii si môžete prečítať na našej stránke tu:
Zdroj: CNN